Medzinárodný festival pantomímy a pohybových divadiel PAN
Liptovský Mikuláš, 27. – 30. 11. 2024
Autor: Peter Maťo
Foto: archív festivalu PAN
Tridsiaty prvý ročník Medzinárodného festivalu pantomímy a pohybových divadiel PAN priniesol pod Tatry generačnú výmenu. Dlhé roky intenzívnej práce, zábavy, ale najmä inšpiratívnej edukácie adeptov divadelného umenia a pantomímy úspešne pokračujú. A čo je najdôležitejšie, napredujú! Miro Kasprzyk odovzdal svoje „PANtomimické srdce na dlani“ synovi Tomášovi. Tomáš Kasprzyk ako nový dramaturg festivalu predstavil koncept vychádzajúci z dobrodružnej tridsaťročnej tvrdej práce svojho otca.
Festival ponúkol umelecké presahy – od slovenskej po európsku performatívnu neverbalitu, od autorských miniatúr po inscenovanú pantomimickú bravúru. Súčasná pantomíma pracuje s postdramatickými výrazovými prostriedkami a prirodzene sa inšpiruje širokým spektrom tém a foriem rôznej proveniencie.
PAN celé desaťročia posilňuje svoje edukatívne a humanizačné poslanie. Tvorivé dielne pohybovo a intelektuálne kultivujú deti, študentov, jednotlivé súbory z celého Slovenska v rôznych technických zručnostiach pantomímy, klaunérie, nového cirkusu a pod. Súťažiaci sa prezentujú improvizáciami, inscenovanými etudami či inscenáciami.
Slovenský deň sa dotkol folklóru v podobe pantomimickej miniatúry Folk You. Valéria Daňhová a Anna Kukuczková vtipne, plasticky a ľahko prerozprávali deň na slovenskej dedine. Scéna v kostole sršala nadhľadom, interpretačnou zručnosťou a poučenou iróniou.
Český deň je na festivale vždy zárukou kvality. Katedra nonverbálneho divadla Hudobnej a tanečnej fakulty Akadémie múzických umení v Prahe už niekoľko rokov umelecky „akredituje“ PAN. Systematicky prináša to najlepšie zo slovensko-českého autorsko-interpretačného kontextu. Tridsiaty prvý ročník nebol výnimkou. Absolventská inscenovaná etuda Kateřiny Vernerovej Milá hýrila plasticitou pohybovo-hereckých výrazových prostriedkov a kreovala postavu dievčaťa hľadajúceho svoj mužský odraz.
Radim Vizváry, umelecký garant pantomímy na katedre nonverbálneho divadla, odvádza perfektnú a detailnú pedagogickú a umeleckú prácu. Všetky školské pantomimické etudy a ročníkové práce, ktoré sme počas festivalu videli, študentov posúvajú priamo do profesionálneho divadelného života.
Inscenované klauniády pre deti sú formou, ktorá pracuje buď s osvedčenými pantomimickými postupmi, alebo sa odkláňa od „detského klišé“ a vzniknú inscenačné tvary plné fantázie, oživených materiálov, aktívnej komunikácie. Klaun Bailo Petra Biela lineárne vrstvil svoje výstupy v akrobatickom vystúpení tak, aby deti vnímali jednotlivé pohybové celky a ich význam.
Klaunove sny Mira Kasprzyka balansovali na hranici divadelnej, snovej a reálnej pantomimickej performancie.
Mím Silent Rocco vo svojej pantomimickej férii krátkych príbehov zo života Untold Stories ponúkol osvedčené javiskové postupy a jeho podvodný pantomimický svet odrážal skutočný život pod hladinou.
Festivalovou čerešničkou na torte sa stala autorská inscenácia Koniec človeka dvoch ruských performerov Ingy Mikshiny-Zotovovej a Romana Mikshina-Zotovova, ktorú sprostredkovalo Kultúrne centrum Diera do sveta v Liptovskom Mikuláši. Performeri pracovali s témami černobyľského výbuchu z apríla 1986 a rozpadu Sovietskeho zväzu z decembra 1991, ktoré aktualizovali vojnovou agresiou na Ukrajine a výpoveďami pamätníkov vojnových konfliktov 20. storočia. Čierny humor, vtip, absurdita dnešných dní mrazili v hľadisku. Postdramatické výrazové prostriedky priamo audiovizuálne snímaného jedla na stole s ruptúrami oživených rekvizít sa striedali s prehovormi performerov. Takto koncipované antiiluzívne divadlo súčasnosti bolo prínosom aj pre Festival pantomímy a pohybových divadiel v Liptovskom Mikuláši.
Európsky a svetový deň sa spojil v mene míma Radima Vizváriho. V jeho tvorbe sa zrkadlí umelecký odkaz pantomímy súčasnosti. Plným právom ho festivalový výbor uviedol do Siene slávy k Milanovi Sládkovi a Bolkovi Polívkovi. Vizváriho tvorba je nadčasová, k jej základným charakteristickým znakom patria: plastická fyzikalita, interpretačná bravúra, tematická rôznorodosť, nelineárna inscenovaná štruktúra, herecká dynamika a hravosť, humor, vtip a irónia. To sú Vizváriho pracovné nástroje oživujúce postdramatický divadelný čas a priestor súčasnosti.
Inscenované pantomímy Paper Boy a Sólo priniesli do Liptovského Mikuláša divadelnú estetiku plnú dramatických zvratov, scénografických prekvapení, hudobných lahôdok, ale najmä brilantnej pohybovo-hereckej kultúry. Paper Boy s jednou veľkou rolou papiera vytvoril na javisku množstvo situácií, ktoré nás preniesli do sveta ticha, hier a fantázie. Vizvári s detským divákom pracoval netradične. Správal sa k nemu rovnocenne, bez vždy kontraproduktívneho klaunského „vtierania“, a každá situácia, ktorú s detským divákom vytvoril, mala v sebe ukrytú edukatívnu pointu s prekvapením. Mím odhodil všetky klišé inscenovania pantomímy pre deti a udržal detskú pozornosť bez mobilov.
Tháliou ocenené Sólo Radima Vizváriho sršalo nevídanou interpretačnou energiou, ktorá nás ihneď vtiahla do hereckej šatne. V nej sa večer čo večer začínajú pri šminkovacom stolíku javiskové zázraky. Oddychové „teatrálne“ pudrovanie sa striedalo s jednotlivými sólami. Interpretované archetypy mužských a ženských postáv Vizváry komponuje hudobne precízne vrátane práce s tichom. Jednotlivé charaktery buduje s choreografickou presnosťou tak, aby akcentoval špecifickosť obsahovej stránky sóla. Vizváriho postavy si neberú servítku pred ústa. Sentiment, smiech cez slzy, šaškovanie, karikovanie, irónia, šokovanie a chlapčenská zvedavosť a hravosť. V nej sa mím cíti doma – chlapec, ktorý prekročil bežné komunikačné vzorce a odmenou za jeho krok inam je umelecká sloboda. Jeho neviditeľné „mímovanie“ sa stalo nezabudnuteľne viditeľným.
Tak ako 31. ročník Medzinárodného festivalu pantomímy a pohybových divadiel PAN v Liptovskom Mikuláši v novembri roku 2024.