8. ročník najväčšieho medzinárodného festivalu súčasného tanca na Slovensku Bratislava v pohybe sa uskutoční od 5. do 28. októbra 2024.
Divákom ponúkne diela špičkových súborov a umelcov z oblasti súčasného tanca z Európy – uvedie diela zo Španielska, Francúzska, Nemecka, Českej republiky a Slovenska.
Môžete sa tešiť na vystúpenia plné energie, emócií i expresívnosti v podaní popredných umelcov zo Španielska. Do Bratislavy príde výnimočný a oceňovaný súbor La Veronal a výrazná osobnosť španielskeho súčasného tanca Daniel Abreu.
PROGRAM:
Natural Order of Things Sme prírodou – a ona žije v nás
Inšpirovaní slovami Charlesa Darwina o zázračnej zložitosti života vytvorili Guy Nader a Maria Campos dielo Natural Order of Things. Deväť tanečníkov vytvára na scéne organizmus – živú entitu, ktorá sa neustále mení, reorganizuje a reaguje na okolitý priestor. Pomocou cyklického pohybu a rytmickej presnosti sa formuje hypnotický svet, kde sa telo stáva krajinou a zvuk pamäťou.
Najnovšie dielo tvorivej dvojice Guy Nader a Maria Campos Natural Order of Things bolo nominované v siedmich kategóriách na prestížne španielske ceny MAX, vrátane najlepšej tanečnej inscenácie, choreografie, scénografie, svetelného dizajnu (Conchita Pons), ako aj za najlepší ženský (Joana Couto a Maria Campos) a mužský tanečný výkon (Alfonso López Aguilar a Guy Nader). Zároveň získalo nomináciu na Premis de la Crítica – Cenu kritikov (recomana.cat) v kategórii najlepšia inscenácia.
Z ocenení MAX si napokon tvorcovia odniesli tieto ceny:
🏆 Najlepšia choreografia,
🏆 Najlepší ženský výkon pre Mariu Campos
🏆 Najlepší mužský výkon pre Alfonsa Aguilara.
CAMILLE Fragmenty ženy, fragmenty tela, fragmenty diela
Performerka a choreografka Lívia MM Balážová sa zameriava na život francúzskej sochárky Camille Claudel – ženy, ktorá tvorila na hrane geniality a šialenstva. Inšpirovaná Claudelovej cyklickým tvorivým gestom „I do, I undo, I redo“ skúma fyzickým jazykom ženské telo ako priestor zápasu medzi osobným a pracovným, snom a realitou, slobodou a obmedzením.
Performancia je intímnym ponorom do vnútorného sveta umelkyne, ktorú spoločnosť umlčala – a zároveň univerzálnym rozprávaním o (ne)viditeľnosti žien v umení, vtedy i dnes.
GLORY GAME Mrazivý pohľad na šport ako divadlo bolesti
Choreografia skúma limity ľudského tela pod neustálym dohľadom kamery. Podmanivá fyzická performancia odhaľuje, ako médiá premieňajú atlétov na objekty fascinácie aj obete vlastného výkonu. V hypnoticky spomalenom pohybe, v piesočnom štvorci – aréne, bojisku aj útočisku zároveň – sledujeme výnimočnú hru tiel na hranici ľudských možností.
Glory Game s absurdným humorom a vizuálnou krásou skúma cenu slávy, bolesti a obety, ktorú športovci prinášajú pre zábavu a potešenie publika.
TRAILER PARK Výbušné stretnutie internetu a ľudského tela v choreografii, ktorá premieňa digitálne impulzy na fyzickú realitu
Desať tanečníkov na prázdnej scéne balansuje medzi analógovým a digitálnym svetom. Dielo Trailer Park od renomovaného mníchovského choreografa Moritza Ostruschnjaka, vytvorené pre súbor tanzmainz, čerpá inšpiráciu z internetových videí a fenoménu meme kultúry. Ostruschnjak transformuje pohyby zo sociálnych sietí do intenzívnej fyzickej choreografie, ktorá skúma vplyv digitalizácie na naše telo aj spoločnosť. Výsledkom je energická, výbušná a aktuálna tanečná výpoveď, ktorá zaujme každého diváka.
AFTER ALL Je smrť oslavou našej zraniteľnej a odvážnej existencie?
V diele AFTER ALL sa Solène Weinachter prostredníctvom tanca, divadla a hovoreného monológu s humorným nadhľadom pýta, ako sa vyrovnávame s koncom života. Hravo, priamočiaro a duchaplne zdieľa s divákmi rôzne formy minulých a súčasných pohrebných rituálov, uvažuje o podobe tých budúcich. Choreografia je vydareným pokusom vytvoriť priestor, v ktorom môžeme spoločne hľadať spôsob, ako prijať stratu a zamyslieť sa nad konečnosťou ľudskej existencie. AFTER ALL vytvára priestor, v ktorom sa smútok a spomienka stretávajú s otvorenosťou, zvedavosťou a dokonca aj radosťou.
STEIN Lucinda Childs a Dance On Ensemble sú dôkazom, že zrelosť je výsadou a tanec nepozná vekové hranice
Americká ikona postmoderného tanca Lucinda Childs sa vracia na javisko po boku Miki Orihara – výraznej interpretky známej z pôsobenia v Martha Graham Dance Company. V novej choreografii STEIN sa stretáva pohyb s textom, presnosť s fluiditou a osobná pamäť s tvorivou prítomnosťou. Scénu obklopujú obrazy oceánov, ktoré – rovnako ako tanec – evokujú nekonečný pohyb a neustálu premenlivosť.
Dielo otvára priestor novému pohľadu na telo v pohybe ako nositeľovi výnimočnej citlivosti, inteligencie a zrelosti. Večer dopĺňajú tri rané choreografie Lucindy Childs zo 70. rokov, ktoré predstavujú esenciu jej legendárneho štýlu, a zároveň vstupujú do kontextu jej súčasnej tvorby – v podaní Dance On Ensemble, medzinárodného súboru profesionálnych tanečníkov vo veku 40+, ktorý redefinuje vzťah medzi vekom, telom a umením.
BANG BANG Telo na hranici vlastných možností. Fascinujúca skúška vytrvalosti, kde sa skok mení na manifest
Dielo bang bang je fyzická výzva. Neúnavné, opakujúce sa skákanie stavia dvoch interpretov pred náročnú skúšku koncentrácie a výdrže. V ich postupnom vyčerpaní sa odhaľuje sila aj zraniteľnosť, disciplína aj ľudskosť. Kanadský choreograf Manuel Roque vytvára zážitok, v ktorom sa vytráca individualita a telo sa stáva politickým nástrojom. bang bang je zároveň varovaním pred fascináciou výkonom, ktorá môže umelca dohnať až na pokraj vyčerpania. Výsledkom je poetická a brutálne úprimná tanečná výpoveď.
Viac informácií na bratislavavpohybe.sk.