Divadelná Kanianka
10. ročník Festivalu Stanislava Chrena
Celoštátna prehliadka ľudového a seniorského divadla
24. – 26. 10. 2025, Kanianka
Text: Jozef Krasula
Foto: archív festivalu
Boli časy, keď sme sa ocitli na prehliadke v Spišskej Novej Vsi a svojím uvoľneným správaním sme provokovali staršie ročníky, ktoré sa na nás potom sťažovali. To bolo pred viac ako štyridsiatimi rokmi. Dnes je, chvalabohu, všetko inak! Festival Divadelná Kanianka s podtitulom Festival Stanislava Chrena dokazuje, že seniorské divadlo žije čulým životom. Jubilejný 10. ročník bol plný bezprostredného správania, dobrej nálady a skvelej energie. Životaschopnosť, nápaditosť a radosť z tvorby reprezentovalo šesť súborov dospelých a tri predstavenia pre deti v rámci sprievodného programu.
Najmä Čertice alebo Škriepky v Chiozze v podaní Divadla VaDiDlo z Lozorna a Kubo Folklórnej skupiny zo Sielnice mali chuti, energie a radosti z divadla na rozdávanie. Ich ambície nesmerujú na najvyššie priečky amatérskeho divadla, ich zámer je pobaviť divákov a poukázať na nedostatky v našom správaní – a ten bol naplnený vrchovato.
Trochu ako zjavenie, ale veľmi príjemné, pôsobilo Divadlo Vyšehradné, ktoré sa predstavilo s bábkovým divadlom pre dospelých. Aj keď sa sympatický kolektív nevyhol niektorým nedostatkom plynúcim z neskúsenosti, spracovanie pôvodného príbehu z dejín ich obce pod názvom O podkupných majzľanských muzikantoch, svojské divadelné videnie a viacero pekných, najmä scénografických nápadov reprezentovali prísľub kvalitného súboru, o ktorom by sme mohli v budúcnosti ešte počuť.
Andrej Opálený (divadelné združenie Art Vamo) tvorí inscenácie divadla jedného herca už viac ako sedem rokov. So svojimi originálnymi prezentáciami sa predstavil napríklad na Belopotockého Mikuláši, Divadelných dňoch pod Slovenskou bránou v Tlmačoch či na Robinsonovi v Nitre. V najnovšej produkcii I-D-E-N-T-I-T-A experimentuje a využíva nové technológie, ale stále ho najviac láka bezprostredný kontakt s divákmi, ktorých chce mať na dosah ruky. Bilancuje svoj život, lásky, rozchody, trápenia a ukazuje neutíchajúcu potrebu tvoriť.
Divadlo Selavi z Bratislavy muselo pre chorobu zmeniť titul, a tak prišlo s osvedčeným titulom Mira Gavrana Lásky Georgea Washingtona. Obidve herečky sa so cťou chopili šance ukázať talent a schopnosti pri stvárnení sokýň, ktoré sa stretávajú deň po pohrebe svojho životného idolu.
Na záver v Kanianke predstavili svoju najnovšiu inscenáciu úspešní divadelníci z Divadla A a Divadla Shanti z neďalekej Prievidze. Ich Stratená kára alebo Kukučin-čin, ocenená aj na celoslovenskej prehliadke v Mikuláši, ukázala, v čom je sila tohto skúseného kolektívu – herecký talent, nasadenie, schopnosť vytvoriť vtipné a nápadité situácie a možnosť spoľahnúť sa na kvalitné režijné vedenie.
Súčasťou podujatia bola výstava Divadelné návraty o histórii domácich divadelníkov a folkloristov a tiež tvorivé dramatické dielne pre deti. Na záver by som rád vyjadril úctu a obdiv organizátorom z Regionálneho kultúrneho centra v Prievidzi a obetavým domácim spoluorganizátorom z Kanianky za to, že ponúkajú seniorskému divadlu vzácnu príležitosť na vzájomné stretnutia a inšpirácie. Bolo príjemné a poučné sa na vlastné oči presvedčiť, aké potrebné a záslužné podujatie to je. Vďaka!