Počas 55. Palárikovej Rakovej, národnej prehliadky ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby, sa v súťažnej sekcii predstavili štyri divadelné zoskupenia. Každé z nich prinieslo originálnu a autentickú umeleckú výpoveď, svojbytnú poetiku, tému a tiež špecifický pohľad na réžiu, prácu s priestorom, hereckú tvorbu. Napriek tomu sa v ich inscenáciách dajú nájsť spoločné znaky.

Všetky vznikli na základe textu, ktorého autorom alebo upravovateľom bol režisér danej inscenácie. To signalizuje túžbu jednotlivých tvorcov a ochotníckych súborov vyjadrovať sa svojou tvorbou k najaktuálnejším a najpálčivejším témam dneška. Podobné smerovanie v divadelných dejinách často znamenalo zrod novej epochy či nástup nových tvorcov – autorov a režisérov. Na tohtoročnej Palárikovej Rakovej všetci tvorcovia súťažných inscenácií spracovávali závažné témy, ktoré sa bytostne dotýkajú našich životov, súčasnosti, ale tiež nedávnej minulosti, o ktorej sa nerozpráva najľahšie a s ktorou sa naša spoločnosť stále úplne nevyrovnala. Viaceré z inscenácií nepriniesli len pozitívny pohľad na spracovávanú tému; každá sa dotýkala aj menej pekných, trpkejších stránok života.

Prvým súťažným predstavením bolo … a furt sa pije divadelného súboru Staškovan (Staškov), ktoré sa zaoberalo závažným problémom alkoholizmu na Kysuciach v 20. rokoch 20. storočia. Je príznačné, že inscenácia bola práve na prehliadke venovanej odkazu Jána Palárika – jednou z činností tohto veľkého ducha slovenského národa bolo zakladanie takzvaných spolkov striedmosti, ktoré mali za cieľ boj proti alkoholizmu na slovenských dedinách. Alkohol v živote obyčajných ľudí predstavoval veľký problém nielen v časoch Jána Palárika a práve túto tému sa rozhodla zaujímavým spôsobom spracovať aj autorka a režisérka Juliana Belková. Vychádzala pri tom z dobových materiálov (obecná kronika, Kysucké hlasy, Kysucká trúba a ď.). Z týchto autentických zdrojov vytvorila scenár, ktorého hlavným motívom je snaha agitátorov odalkoholizovať Kysuce. Hra bola napísaná pri príležitosti osláv storočnice divadelného súboru Staškovan a jej dramaturgická ambícia bola veľmi vysoká. O réžiu sa Juliana Belková podelila so svojím bratom Vladimírom Gajdošíkom. Vytvorili inscenáciu, v ktorej autentické výroky z dobových zdrojov zasadili do zdanlivo realistickej štruktúry – čo v celkovej koncepcii podľa odbornej poroty nefungovalo. Inscenácii chýbal výraznejší dramatický oblúk, a preto sa postupne rozpadala na sériu viac či menej vydarených vtipov o pijanstve. Okrem toho sa problém alkoholizmu dostával len do satirickej roviny, chýbala odvrátená strana celého problému – vytváral a symbolizoval ju najmä hlas rozprávača, ktorý priamo pomenúval problémy života dediny. V inscenácii chýbala ťažkosť života obyčajných ľudí, ktorí v tej dobe žili; desivý vplyv alkoholizmu na jednotlivé osudy a celé rodiny. Porota akceptovala prístup režisérov, každý tvorca má vždy plné právo zobraziť problém tak, ako ho vníma, rozhodnúť sa, čo chce inscenáciou dosiahnuť a aká je jeho cieľová skupina. Humor k divadlu a životu prirodzene patrí, aj ťažký život robí znesiteľnejším, a bolo správne rozhodnutie, že sa ho autorský tím rozhodol v inscenácii zdôrazniť. Výber zaujímavej témy, pri ktorej tvorcovia skúmajú dobové zdroje a čo najpresnejšie z nich vychádzajú, by si však zaslúžil vyjadriť konkrétnu problematiku hlbšie a plastickejšie. Sústrediť sa aj na temnejšie stránky alkoholizmu. Napriek tomu inscenácia priniesla viacero zaujímavých hereckých výkonov, z ktorých odborná porota vyzdvihla výkon Vojtecha Baláža v postave Mateja.

Druhá súťažná inscenácia s názvom Tri śestri divadelného súboru Na Skok (Raslavice) patrila k najväčším zážitkom súťažnej prehliadky. Autor a režisér Martin Bašista sa voľne inšpiroval slávnou hrou Antona Pavloviča Čechova Tri sestry a vytvoril nezvyčajne intenzívnu, jemnú a intímnu sondu do ženskej duše na slovenskej dedine v čase vysťahovalectva. Ako hrací priestor si zvolil javisko, kde vytvoril arénu a divákov v nej uzavrel spustenou oponou. Hneď pri príchode do hracieho priestoru diváci videli tri herečky v krásnych krojoch, ktoré, sediac pri troch vedrách, škrabali zemiaky. Táto činnosť sa stala jedným z hlavných motívov vyjadrujúcich stereotypný a nenaplnený život slovenských žien. Repetícia konania a rozhovorov troch žien počas predstavenia gradovala. Zámer skvele dopĺňala hudba – tikanie hodín a jemný až westernový hudobný motív. Tri herečky sa dookola „krútia“ v tom istom trápení, ktoré občas vystrieda radosť a smiech. Neustále snívajú o tom, že odídu za lepším životom do Ameriky. Predstaviteľky troch sestier sú napriek svojmu mladému veku a zdanlivo neveľkým skúsenostiam vo svojich výkonoch veľmi uveriteľné a prirodzené. Režijnú prácu Martina Bašistu charakterizuje detailná práca s textom a významom, rytmom celej inscenácie, ale aj presnosťou hereckých výkonov. Z týchto prvkov vytvára režisér výnimočnú inscenáciu, ktorá podľa odbornej poroty prekračuje a maže hranice medzi ochotníckym a profesionálnym divadlom. Divadelníci pred našimi očami vytvárajú záhadné, vtipné, krásne a dojímavé mystérium ženskej duše. To všetko s minimom rekvizít, len presným hereckým gestom, emóciou, pohybom, hudbou a hlasom. Inscenácia Tri śestri suverénne patrila k vrcholom tohtoročnej Palárikovej Rakovej.

Treťou súťažnou inscenáciou bola hra mladého talentovaného autora, režiséra, hudobníka a herca Tomáša Pohorelca Kokoš. Režijná tvorba T. Pohorelca sa vyznačuje hravosťou, hudobnosťou, divadelnosťou a snahou prinášať metafory, ktoré odhaľujú ľudskú malosť, falošnosť a pretvárku. Jeho oceňované inscenácie patria na Palárikovej Rakovej pravidelne k tomu najlepšiemu. Inak to nie je ani v jeho poslednom diele Kokoš, ktorý realizoval vo svojom domovskom Medzibrodskom kočovnom divadle (Medzibrod). Vybral si tému divokých 90. rokov, ktorá je doposiaľ minimálne divadelne spracovaná. Rané časy slovenského kapitalizmu a demokracie sú obrazom Slovenska, ktoré na základe boľševizmu buduje nový demokratický svet. Patria k nemu obracači kabátov, hrubokrkí mafiáni, rýchlo kvasení podnikatelia a mlčiaca väčšina, ktorá plynule prechádza z komunistickej diktatúry do diktatúry hrubej sily, peňazí a všeničiaceho konzumu. Cez príbeh riaditeľa Horniaka, skvele stvárneného Jozefom Zázrivcom, sledujeme naše novodobé dejiny. Režisér nám servíruje kruté pravdy prostredníctvom satirických kabaretných výstupov, skratky, persifláže a živej bluesovej hudby. Divák dostáva komplexný obraz doby, ktorú majú mnohí z nás ešte v čerstvej pamäti: agresivita a násilie boli na dennom poriadku, investigatívni novinári mizli a tí ľudia, ktorí boli šikovní a mali prístup k správnym informáciám, sa stali zo dňa na deň bohatými. Režisér v inscenácii pomenoval stav slovenskej duše za posledných tridsať rokov a nastavil zrkadlo, v ktorom je celá naša spoločnosť chorá a pokrivená. Medzibrodské kočovné divadlo disponuje veľmi zrelým hereckým súborom a aj v tejto inscenácii sme mali možnosť vidieť plejádu kvalitných výkonov. Vzhľadom na úroveň súboru je priam nevyhnutné nastavovať umeleckú latku čoraz vyššie. Odborná porota sa zhodla na tom, že Medzibrodskému kočovnému divadlu sa to darí a že z Tomáša Pohorelca vyrastá tvorivá osobnosť, ktorá bude mať svoje pevné miesto (nielen) v ochotníckom divadle.

Inscenácia Kokoš začala vo veľmi svižnom, dynamickom a strihovom tempe. Postupne sa však čoraz viac rozpadala na veľmi podobné, rovnako dlhé scény, strácala napätie a režijnú invenciu, ktorá bola taká viditeľná v úvode inscenácie. Napriek kabaretnému, ľahkému žánru ostávala po skončení v divákoch pachuť trpkosti nad osudom Slovenska, našou neschopnosťou poučiť sa z chýb minulosti.

Autori záverečnej súťažnej inscenácie Veselá jeseň Katka Janesová a Vlado Mores (DS J. Palárika, Čadca) si ako tému vybrali život tých najstarších a najzraniteľnejších, o ktorých sa ani v divadle často nehovorí – obyvateľov súkromného penziónu pre dôchodcov. Autori počas prípravy divadelného textu komunikovali s reálnym domovom dôchodcov, čo zrkadlilo ich snahu čo najviac zachytiť realitu prostredia a problémov, s ktorými sa obyvatelia podobných ustanovizní stretávajú, i vysokú dramaturgickú ambíciu. Na prázdnej scéne sa pred nami reťazia vtipné príhody obyvateľov penziónu. Tvorcovia zvolili veľmi náročnú dramatickú štruktúru – jednotlivé scény, predelené často dlhými a zbytočnými prestavbami, sú radené významovo plocho a lineárne, bez prítomnosti výraznejšieho dramaturgického oblúka. Čo je aj najväčšou chybou inak ambicióznej divadelnej výpovede. Odborná porota sa zhodla, že takýto postup si vyžaduje viac. Možno divadelnú skratku, zrušenie dlhých prestavieb, výrazné pointovanie každej scény či situácie, väčšiu dynamiku, rozvíjanie postáv. Porotu najviac zaujal herecký výkon Kataríny Janesovej v postave Margity Badžgoňovej, ktorá podala uveriteľný, plastický a komický výkon.

55. Palárikova Raková priniesla divákom inscenácie, z ktorých viaceré by ani v profesionálnom divadle na svojej výnimočnosti nič nestratili. Ambíciu divadelníkov podávať správu o svete, vyjadrovať sa k aktuálnym témam prostredníctvom autorského divadla odborná porota hodnotila ako správnu cestu ďalšieho vývoja slovenského ochotníckeho divadla.

Viktor Kollár
predseda poroty

Do súťažnej časti 55. ročníka Palárikovej Rakovej sa prihlásilo jedenásť ochotníckych divadelných súborov. Výberová porota (Peter Kováč, Katarína Šulganová, Pavol Zátek, Magdaléna Hacková, Zuzana Polláková) vybrala do súťažnej časti 4 súbory.

Kvalitu divadelných predstavení hodnotila odborná porota v zložení: predseda – Viktor Kollár (divadelný režisér), členovia – Andrea Janušková (teatrologička), Tibor Kubička (divadelný režisér, dramaturg), Martin Timko (divadelný historik, dramaturg), Branislav Matuščin (herec, pedagóg) a porota mladých zostavená zo študentov Gymnázia J. M. Hurbana v Čadci pod vedením Dagmar Štekláčovej a Dagmar Jurgovej.

Okrem súťažných divadelných predstavení bol 55. ročník Palárikovej Rakovej plný sprievodných aktivít. V Dome kultúry v Čadci, Kultúrnom dome Jána Palárika v Rakovej, Kysuckej knižnici a Kysuckom múzeu sa uskutočnili výstavy venované Jánovi Palárikovi a divadlu, slávnostne sa uviedla publikácia PALÁRIK, pamätnica: PALÁRIKOVA RAKOVÁ – 55 rokov na scéne. Diskutovalo sa na tému ochotníckeho a profesionálneho divadla na pôde Gymnázia J. M. Hurbana Čadci či odborne vzdelávalo v rámci seminára Dramaturgia v divadle. Hosťujúcimi súbormi a umelcami 55. ročníka boli Divadlo ZáBaVKa Senec, Divadlo Actores Rožňava, Divadlo Hotel Maria Banská Bystrica, Tyjátr Ivana Gontka, Potulné dividlo J+T, nevaDIvadlo Bratislava a Divadlo J. G. Tajovského zo Zvolena, ktoré v rámci slávnostného vyhlásenia výsledkov uviedlo inscenáciu Ženský zákon. 

Výsledková listina 55. ročníka Palárikovej Rakovej,

národnej súťažnej prehliadky ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby

KOLEKTÍVNE CENY

1. miesto – diplom, zlatú medailu Jána Palárika a finančnú cenu obce Raková: DS NA SKOK za inscenáciu hry Martin Bašista: TRI ŚESTRI

2. miesto – diplom, striebornú medailu Jána Palárika a finančnú cenu mesta Čadca: MEDZIBRODSKÉ KOČOVNÉ DIVADLO za inscenáciu hry Tomáš Pohorelec: KOKOŠ

3. miesto – diplom, bronzovú medailu Jána Palárika a finančnú cenu Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci: DS STAŠKOVAN za inscenáciu hry Juliana Belková: …A FURT SA PIJE

INDIVIDUÁLNE CENY

• Diplom, striebornú medailu Jána Palárika a CENU MARTINA KOLESÁRA za réžiu MARTINOVI BAŠISTOVI za inscenáciu hry TRI ŚESTRI (Cenu udeľuje primátor mesta Čadca)
• Diplom, striebornú medailu Jána Palárika za odvážne a výnimočné spracovanie témy v autorskom texte hry „KOKOŠ“ TOMÁŠOVI POHORELCOVI (Cenu udeľuje starosta obce Raková)
• Diplom, striebornú medailu Jána Palárika za ženský herecký výkon Kataríne Janesovej za stvárnenie postavy MARGITY BADŽGOŇOVEJ v inscenácii Katarína Janesová, Vlado Mores: VESELÁ JESEŇ (Cenu udeľuje riaditeľka Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci)

DIPLOM ZA ÚČASŤ

• DIVADELNÉMU SÚBORU JÁNA PALÁRIKA za inscenáciu hry Katarína Janesová, Vlado Mores: VESELÁ JESEŇ

 ČESTNÉ UZNANIE

• za mužský herecký výkon VOJTECHOVI BALÁŽOVI za stvárnenie postavy MATEJA v inscenácii Juliana Belková: …A FURT SA PIJE

CENU KYSUCKEJ KULTÚRNEJ NADÁCIE BRATISLAVA na návrh poroty mladého diváka získal DS NA SKOK za inscenáciu hry Martin Bašista: TRI ŚESTRI

OCENENIE KYSUCKÉHO KULTÚRNEHO STREDISKA  V ČADCI ZA  CELOŽIVOTNÝ PRÍNOS SLOVENSKÉMU OCHOTNÍCKEMU DIVADLU

Diplom, zlatú medailu Jána Palárika a vecný dar BIBIÁNE GREČMALOVEJ – dlhoročnej ochotníckej herečke DS Staškovan zo Staškova

55. Palárikova Raková / Národná prehliadka ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby
Kysucké kultúrne stredisko v Čadci / Žilinský samosprávny kraj / Mesto Čadca /Obec Raková

Autor fotografií: Michal Lašut