„Čaká nás náročné obdobie,“ hovorí v rozhovore novovymenovaný generálny riaditeľ Národného osvetového centra Erik Kriššák. Dočítate sa o víziách, ale najmä výzvach, o transformácii časopisu Javisko či novom financovaní prehliadok a súťaží.

TEXT: Alexandra Štefková

FOTO: Jakub Jančo, Michal Lašut

Národné osvetové centrum nadviazalo na tradíciu svojho predchodcu Osvetového ústavu. Dá sa v dnešných zmenených časoch z tejto tradície čerpať?

Z každej tradície sa dá čerpať, určite aj z Osvetového ústavu, ale my sa teraz ako Národné osvetové centrum snažíme ísť progresívne dopredu.

V čom je podľa vás prínos amatérskej umeleckej činnosti v časoch, keď na Slovensku existuje množstvo vyspelých profesionálnych telies, agentúrnych umeleckých aktivít i poloprofesionálnych skupín, často žijúcich z grantových systémov?

Umelci, ktorí sa venujú amatérskej umeleckej tvorbe, majú výhodu v tom, že nie sú odkázaní na peniaze z grantov alebo na pomoc od štátu, ak nastane ťažšie obdobie, akým bola napríklad pandemická kríza. My podporujeme tých ľudí, ktorí sa umením profesionálne neživia, ale trávia svoj voľný čas tvorivým kultúrnym vyžitím. Veď nakoniec aj drvivá väčšina profesionálov pochádza z amatérskeho prostredia, väčšina sa umeniu začala venovať už v detstve. Podstatné nie je to, že človek sa stane profesionálnym umelcom, ale aby tvoril.

Aké je postavenie Národného osvetového centra vo vzťahu ku kultúrnym osvetovým strediskám, ktoré majú nielen rôzne názvy, štatúty, ale aj poslanie? A ako hodnotíte vzájomnú spoluprácu?

Národné osvetové centrum je metodické pracovisko, snažíme sa formovať smer politík a vízií, ktoré sú dané zo zákona, ale je na nás a na všetkých osvetároch, aby sme si povedali, čo je dôležité, čo chceme a čo potrebujeme. S väčšinou osviet máme dobré a korektné vzťahy a našu spoluprácu vnímam pozitívne. Je prínosné, ak ťaháme za jeden povraz. Avšak v rámci legislatívnych zmien sa sústava osvetových stredísk trochu rozbila a  transformácia nebola riadne ukončená. Malo by sa na tom ďalej pracovať, lebo potom vznikajú problémy, napríklad keď zriaďovatelia tlačia osvety, aby si hľadali dodatočné zdroje na svoju hlavnú činnosť, ktorú majú vykonávať zo zákona, čo nie je úplne dobré.

Je dôležité, aby ľudia, ktorí sa v regiónoch chcú venovať umeleckej neprofesionálnej činnosti, mali nejaké odborné zázemie a mohli rásť.

Od roku 2020 ste boli poverený vedením Národného osvetového centra, od novembra tohto roku ste riadne vymenovaný na základe odporúčania výberovej komisie. V akej kondícii bola inštitúcia pred dvomi rokmi a v akej je dnes?

V čase, keď som sem prišiel, bola inštitúcia na akomsi rázcestí, a podaktorí aj uvažovali, či by nebolo dobré ju zrušiť. Dúfam, že takéto úvahy už máme za sebou a opodstatnenie toho, že sme de facto jediná štátna inštitúcia, ktorá systematicky podporuje kreatívnu a umeleckú činnosť širokej verejnosti, je dôležité.

Nastúpil som v neštandardnom období, v čase rôznych lockdownov, prešli sme niekoľkými pandemickými vlnami, čo, samozrejme, ovplyvnilo aj našu činnosť. Dlhé obdobie som sa nemohol zúčastňovať na našich podujatiach a ani sme ich nemohli robiť v štandardnej podobe. Pozitívne však vnímam, že sa aspoň niečo urobilo, lebo hrozil kolaps kultúry. Osobne si myslím, že následky budeme pociťovať ešte veľmi dlho. Určite toto obdobie ovplyvnilo najmä umelecké kolektívy a súbory, tie nemali kde skúšať, nemohli sa stretávať a už vôbec nie účinkovať pred publikom.

Aktuálne vidíme, že je menej kolektívov, niektoré súbory zanikli a ten „nábeh“ môže trvať aj niekoľko mesiacov až rokov. Bohužiaľ to vidíme aj na návštevnosti našich podujatí. Ľudia si akoby za tie dva roky zvykli, že všetko sa dá robiť z pohodlia domova. Ten návrat do divadiel a ku kultúre bude náročný. A hlavne v súčasnej zložitej finančnej situácii.

V akej zložitej finančnej situácii sa nachádza Národné osvetové centrum?

Prežívame. Fungujeme na základe kontraktu ako príspevková organizácia, vlastné príjmy išli hlboko dole aj vinou pandemickej krízy a vojny na Ukrajine. Kontrakt je rovnaký už niekoľko rokov, a teda nereflektuje vývoj cien alebo aktuálnu infláciu. Realita je taká, že máme menší rozpočet aj z dôvodu spomínaných nižších príjmov, ale ceny stúpajú.

Vo svojej prezentácii pred výberovou komisiou ste povedali, že Národné osvetové centrum je personálne poddimenzované. Prečo si to myslíte a ako by ste túto situáciu chceli riešiť?

Najmä vzhľadom na veľké množstvo našich podujatí a tri veľké festivaly (Scénická žatva, Folklórny festival Východná a TVOR.BA) máme málo zamestnancov. Musíme realizovať aj osvetovú činnosť, teda venovať sa aj vzdelávaniu, nielen byť vykonávateľom a manažérom podujatí. Keď má jeden človek viacero kumulovaných funkcií, výsledkom je vždy to, že robí všetko čiastočne alebo sa sústredí iba na niečo a ostatné vynecháva. V minulosti bolo viac odborných pracovníkov, ktorí robili veci, ktoré súviseli priamo s hlavnou činnosťou našej organizácie. Určite nebude na škodu, ak budeme robiť viac vecí, s ktorými sme začali aj počas lockdownov, napríklad podcasty, online streamy. Ale aj na to treba viac ľudí. Bude to však pomalý proces a bude to ťažké, no bol by som rád, keby počet odborných pracovníkov narástol.

Finančná podpora na digitalizáciu kultúrneho dedičstva, na ktorom ste sa podieľali, sa pozastavila. Akým spôsobom to ovplyvní proces digitalizácie a sprístupňovanie kultúrneho dedičstva?^[1]

Osobne si myslím, že zrušenie procesu digitalizácie nebolo dobrým rozhodnutím hlavne z dlhodobého hľadiska. Keď sa preruší, bude veľmi ťažké pokračovať. Najmä vzhľadom na vývoj technológií sa môže veľmi ľahko stať, že stratíme tie dáta, ktoré už zdigitalizované sú, a nebudú čitateľné. Jeden z mojich cieľov je pokračovať v tom, čo sa začalo, a preto hľadáme spôsoby financovania cez rôzne projekty alebo granty. Ak mi v 21. storočí niekto povie, že digitalizácia nie je prioritou, mám obavu, že sa potom dlhé roky nebude robiť nič.

Už ako poverený vedením inštitúcie ste navštívili snáď všetky jej hlavné podujatia aj Scénickú žatvu 100, ktorá bola oslavou 100. výročia vrcholného festivalu neprofesionálneho divadla a umeleckého prednesu. Aký máte z nich dojem a akú úlohu podľa vás zohrávajú pre spoločnosť?

Áno, navštívil som takmer všetky naše celoštátne súťaže a prehliadky a festivaly. Chcel som vidieť, ako prebiehajú, a zoznámil som sa s mnohým skvelými ľuďmi.

Scénická žatva podľa mňa vyšla veľmi dobre, aj čo sa týka hlavného programu a rôznych sprievodných akcií. Aj návštevnosť bola výborná. O ďalších sto rokov to bude zase vyzerať inak, uvidíme (smiech). Podstatné je, že sa tam stretávajú divadelné súbory, ľudia, ktorí sa zaujímajú o divadlo a radi sa na Žatve stretávajú. Aj takto budujeme komunitu, ktorá je veľmi dôležitá, pretože generuje aj návštevníkov profesionálnych divadiel.

Osvetový ústav a Národné osvetové centrum v minulosti vydali viacero pozoruhodných knižných titulov. Aká je budúcnosť edičnej činnosti? A aký osud chystáte časopisu Javisko, ktorý so svojimi predchodcami vytvoril cennú tradíciu odborného divadelného časopisu?

Tlačené médium samo osebe je výrazne na ústupe. Časopis Javisko máme preto v pláne výrazne transformovať na tzv. webový časopis. To by mohlo pomôcť aj aktuálnosti obsahu a väčšiemu počtu príspevkov. Možno vyjde raz ročne akási ročenka v tlačenej podobe, ale to nechám na odborníkoch, nebudem o tom rozhodovať ja od stola. S formou sa musíme pohnúť ďalej, ale bez toho, aby sa stratila kvalita obsahu.

Pravidelná edičná činnosť NOC-ky už takmer zanikla, sem-tam vyjde nejaká publikácia. Tento rok sme napríklad vydali zbierku piesní pre detské spevácke zbory Voláme vás! alebo publikáciu Festival festivalov k 100. výročiu Scénickej žatvy. Bol by som rád, ak by sme mohli vydávať aj ďalšie odborné publikácie. Neviem však teraz povedať, kedy a či to bude možné.

Čo je teraz vašou najväčšou výzvou?

Najväčšou výzvou pre mňa je nastaviť akési nové smerovanie inštitúcie. Nevnímam činnosť NOC-ky ako nejakú jednorazovú vec na pár mesiacov, ale dávam si dlhodobejšie ciele. Jedným z nich je, aby inštitúcia bola odborne dostatočne zabezpečená, aby v maximálne možnej miere mohla robiť to, prečo vznikla. Chcel by som Národné osvetové centrum viac zapojiť aj do diania v Bratislave, ak sa podarí budovu zrekonštruovať a využiť tak jej potenciál.

Zo zákona nám vyplýva, že máme aj bojovať s negatívnymi spoločenskými javmi a vzhľadom na to, čo sa v našej spoločnosti deje v poslednom období (napríklad vražda LGBTI+ ľudí len preto, že si niekto myslí, že iná orientácia je dôvod na to, aby niekoho zabil), tak sme ako spoločnosť zlyhali. A zlyhala aj osveta. V tejto oblasti by sa malo vyvíjať oveľa viac iniciatívy, pretože zlyhávame najmä v oblasti vzdelávania. Vidíme to aj na tom, aké množstvo ľudí verí hoaxom, neovereným správam, ktoré podnecujú ich hnev a agresiu. Je dôležité zvyšovať kvalitu vzdelávania. Čím vzdelanejší je človek, tým je menej náchylný k tomu, aby sa dal ohlupovať. Je vidieť, že ľudia nevedia čítať s porozumením, chýba im kritické myslenie. Takže aj toto je oblasť, ktorou by sa celé osvetové hnutie malo zabrať.

A výzva pre NOC? Stále sme v režime prežívania, financie determinujú prakticky všetko. Ale dobrá správa je, že sa novelizoval zákon o kultúrno-osvetovej činnosti a môžeme naše postupové súťaže financovať priamo my. Paradoxne táto zmena nastala v čase veľkej inflácie a uvidíme, akú hodnotu bude mať aktuálny rozpočet budúci rok. Obávam sa, že budeme stále finančne limitovaní. Vedľajším efektom covidu a vojny na Ukrajine je aj to, že počet sponzorov a ľudí, ktorí podporujú umenie, klesá, tiež sami potrebujú prežiť.

1. Viac o jednom z projektov digitalizácie NOC na: https://bit.ly/3EOpnyk ↑