Festival ochotníckych divadiel Bratislava FODBAL
3. – 5. október 2025
Ticho a spol. – priestor pre kultúru, Bratislava
Text: Dominika Dudášová
Foto: Igor Kollárovics
Tretí ročník Festivalu ochotníckych divadiel v Bratislave, známy pod skratkou FODBAL, sa niesol v programovom nastavení ako predchádzajúce ročníky, hoci amatérski umelci sa stretli v skromnejšom zoskupení. Dramaturgiu festivalu doplnil hudobný program v podobe koncertu Mateja Táleho a krstu debutového albumu skupiny Éter a výtvarný program s výstavou amatérskej maliarky Dominiky Kováčovej.
Festival otvorila inscenácia domáceho súboru divadla Ľahostajňa Výstrel nik nepočul v réžii Mateja Feldbauera. Juraj Váh, autor dramatickej predlohy z roku 1962, pracuje s jednoduchou detektívnou zápletkou. Na novoročnej oslave v hoteli, ktorý si hostia rezervovali po známosti, niekto zabije významnú funkcionárku. Počas noci prebieha vyšetrovanie vraždy. Režijno-dramaturgická dvojica Matej Feldbauer a Marián Hromiak nepristúpila k výraznejším dramaturgickým úpravám, v inscenácii ponechala aj výrazy viažuce sa k obdobiu socializmu, aj dobové reálie. Zaradenie titulu, ktorý sa na prvý pohľad javí zastarano, je v kontexte aktuálnej spoločenskej situácie výstižným odrazom jej hodnotového marazmu. Tandem pozoruhodne pracuje s dynamikou inscenácie, ktorá spočíva v retrospektíve slúžiacej na rekonštrukciu zločinu. Pútavá je aj práca so svetlom. Postava detektíva Miška je pri svojich prehovoroch osvetlená bodovým svetlom, zatiaľ čo podozriví nachádzajúci sa na mieste činu vytvárajú statický obraz. Herecký prejav súboru je charakteristický vžívaním sa do postáv, ktoré však u niektorých hercov a herečiek pôsobí afektovane. Príkladom je postava zavraždenej Vilmy v podaní Angeliky Horváthovej, ktorá vo svojom stvárnení pracuje s veľkými gestami slúžiacimi pri budovaní charakteru vplyvnej osobnosti v štruktúre lokálneho podniku a zároveň vykresľovaní jej ženskosti v snahe dosiahnuť, aby bola považovaná za femme fatale. Nenáročná kriminálna zápletka čiastočne odhaľuje charaktery podozrivých a poukazuje na komplikovanosť a skorumpovanosť vzťahov na lokálnej úrovni nielen v časoch socializmu.
Nejasnú hranicu medzi skutočnosťou a fantáziou tematizuje inscenácia V jako vítězství! divadelného súboru LANO v réžii Zuzany Strnátovej. Postavy štyroch kamarátok postupne situuje do prostredia spoločnej dovolenky v čase ich skorej a ešte pomerne bezstarostnej dospelosti, neskôr domova dôchodcov a psychiatrickej kliniky. Spočiatku sa inscenácia javí ako spoločné spomínanie na mladosť, postupne však tvorivý tím vrství absurdné situácie, ktoré pôsobia surreálne a zmätočne. Hmlistý a dekonštruovaný príbeh kamarátok s množstvom nikam nevedúcich odbočiek nastoľuje, podobne ako inscenácia domáceho súboru, zrkadlo súčasnej spoločnosti. V prípade tvorivého tímu inscenácie V jako vítězství! je témou informačný chaos a neschopnosť jednotlivca rozlíšiť pravdivé informácie od vyfabulovaných. K aktuálnemu dianiu sa vyjadrujú tiež odkazmi na ministerstvo kultúry a hranicu možného posúvajú až k vražde. Absurdnosť diania vo verejnom priestore sa odzrkadľuje v absurdnosti konania postáv, ktoré vyvrcholí nezvratným útokom na verejného činiteľa. Tento čin neskôr vedie k anamnestickému rozhovoru so psychiatrom a odkrýva komplikované prežívanie človeka s insomniou. Mladí divadelní tvorcovia v diele kombinujú činoherné postupy s využitím prvkov objektového divadla, ale aj multimédií v podobe voice-over režisérky či premietania záberov zo spoločnej dovolenky. Tvorcovia priznávajú aj trikové divadelné prostriedky, napríklad vytváranie vetra vo vlasoch. Inscenácia DS Lano pôsobiaceho pri bratislavskej ZUŠ Jozefa Kresánka je originálnym a nekonvenčným dielom súčasného slovenského amatérskeho divadla.
Na festivale sa predstavilo aj seniorské divadlo Selavi. Komédia Mäkkýš v réžii Marcela Hanáčka vznikla na motívy hry britského dramatika Huberta Henryho Daviesa. Inscenácia zobrazuje snobský a pohodlný život anglickej strednej triedy. Rodina Baxterovcov je odkázaná na vychovávateľku, slečnu Robertsovú, ktorá sa stará nielen o vzdelanie ich dcéry, ale aj o chod domácnosti. Skostnatenosť rodiny a jej neschopnosť vyjsť z komfortnej zóny narúša príchod brata pani Baxterovej. Tom, ktorý žije v Amerike, sa snaží prítomným ukázať, že život sa neodohráva medzi štyrmi stenami salónika pri čaji o piatej. Nový spôsob života sa pozdáva slečne Robertsovej, o ktorú však Baxterovci nechcú prísť. Postupne rozohrávajú drobné intrigy, ktoré konverzačnej hre dodávajú humorný ráz. Inscenácia Mäkkýš je podobne ako Výstrel nik nepočul konvenčným dielom. Tému rigidnosti starého systému a príchodu nových impulzov spracúvajú tradičným spôsobom. Domáci súbor však k téme pristúpil odvážnejšie a nekompromisnejšie.
Amatérske divadlo Selavi má komunitný charakter súboru, združujú sa v ňom najmä seniori. Cieľom zoskupenia je podporovať chuť tvoriť divadlo v strednom a vyššom veku a zároveň priblížiť rôzne životné situácie, ktoré prežívajú. Neodmysliteľným zámerom je posilnenie ich hlasu v spoločnosti prostredníctvom výberu titulov a tvorby samotnej. Práve výpoveď staršej generácie, ktorá odkazuje na nevôľu meniť systém, ukazuje, že hoci sa o zmenu snažia najmä mladí, ľahostajní neostávajú ani seniori.
Organizátori zaradili v predchádzajúcich ročníkoch do programu aj mimobratislavské divadlá; v roku 2023 nitrianske divadlo Naboso, v roku 2024 divadlo Paradox z Nových Zámkov. Hoci v aktuálnom ročníku dostali priestor len súbory pôsobiace v hlavnom meste, prehliadke amatérskych divadiel to neuškodilo. Tretí ročník FODBAL-u potvrdil svoj význam platformy, na ktorej sa môžu stretnúť rôzne generačné pohľady, estetické prístupy a spôsoby uvažovania o svete. Hoci bol festival komornejší, obsahovo ponúkol generačne rozvrstvenú a koncentrovanú výpoveď o stave spoločnosti. FODBAL opätovne ukázal, že amatérske divadlo dokáže citlivo, ale úprimne a odvážne reagovať na aktuálne témy.