V obecnej kronike Kozároviec je zápis z roku 1922, keď sa s veľkým úspechom odohralo vôbec prvé divadelné predstavenie Bludár miestneho spolku Omladina. Tým sa začala bohatá éra miestneho ochotníctva.

TEXT: Ladislav Mráz

FOTO: archív DS Hron, Jozef Bedej

Divadelná činnosť spolku Omladina bola bohatá a trvala celé desaťročie. Vo svojom repertoári sa zameral na hry s ľudovou tematikou a účelne zhodnocoval aj získané finančné prostriedky. Po výstavbe kultúrneho domu v roku 1931 súbor zanikol a divadelnú činnosť prebrali do svojej náplne náboženské spolky mladíkov a dievčat. Táto situácia, počas ktorej sa nemohli hrávať hry, v ktorých by spoločne vystupovali chlapci a dievčatá, trvala ďalšiu dekádu.

Repertoár v tomto období tvorili hry náboženského charakteru s výlučne mužským alebo ženským obsadením.  Okrem toho je toto obdobie poznamenané aj tým, že príjmy z divadelných predstavení išli mimo obce, a nie na rozvoj divadelných aktivít, inventáru a podobne. Začiatkom 40. rokov po dlhom čase miestni ochotníci a ochotníčky uviedli hru Márnotratný syn v réžii Alojza Turanského už v „miešanom“ obsadení. V týchto rokoch prišla na svet prvá opereta v našej obci – Pozor na vlak.

Situácia po druhej svetovej vojne

Nová významná etapa v našom ochotníckom divadle nastala, keď na tunajšiu školu nastúpil na miesto učiteľa Peter Kozinka. Uviedol sa hrou Strídža spod hája a režíroval mnoho ďalších hier. Najväčší úspech súbor zaznamenal, keď sa pod jeho vedením prebojoval na 23. celoslovenské ochotnícke závody, ktoré sa konali v júni 1948 v Turčianskom Sv. Martine, s hrou F. Urbánka Žena a na tejto súťaži čestne obstál. Po spoločenských zmenách v roku 1948 sa mladí nadšenci divadelného života rozhodli zjednotiť divadelnú činnosť, zvyšovať divadelnú úroveň a príjmy z predstavení venovať na rozvoj materiálnych podmienok, najmä javiska, pretože iné zdroje na tento účel nemali.

Dňa 20. februára 1949 vznikol divadelný súbor Hron z iniciatívy nadšených ochotníkov Gašpara Švolika, Milana Beniaka, Ondreja Šmatlíka a Stanislava Žemberyho a už 10. apríla 1949 bola prvá premiéra – Ženský zákon. Dôležitým medzníkom pre súbor bol I. celoslovenský zjazd divadelných ochotníkov v Turčianskom Sv. Martine. Tu bolo rozhodnuté, že sa divadelní ochotníci a ochotníčky začlenia do Matice slovenskej, a preto sa 7. augusta 1949 konalo v Kozárovciach zakladajúce valné zhromaždenie, na ktorom sa jej súčasťou stal i Divadelný ochotnícky súbor Hron pri MO MS v Kozárovciach. Členovia súboru na záver roka 1949 uviedli hru Junáci a jednoaktovku Polovica vína – polovica vody. V roku 1950 to bolo Konské priezvisko od A. P. Čechova v réžii P. Kozinku, s ktorým sa zúčastnili na Okresných divadelných závodoch v Zlatých Moravciach a obsadili 3. miesto. V marci 1950 sa členovia súboru tešili aj z nového horizontu i ďalších rekvizít a scénických doplnkov, ktoré napomáhali ku kvalitnejším predstaveniam. Ďalšie veľmi úspešné inscenácie boli Kamenný chodníček (v réžii P. Kozinku), Belie sa plachta osamelá a Kubo (obe v réžii M. Beniaka) či opereta Vy krásne Tatry malebné (v réžii J. Holečku).

Po roku 1951 došlo k utlmeniu činnosti divadelného života. Vyšiel nový zákon, Matica slovenská bola poverená inými úlohami a ochotnícke divadlo našlo svoj nový domov v miestnej osvetovej besede. Do divadelného života vstúpila ambiciózna mládež a zaplavila skromné javisko novými divadelnými hrami a postavami (Za frontom, Bacúchovie dvor, Divá Bára, Kozie mlieko, Živý kútik, Detvanček a Hopsasa vo svete nestratia sa, Juro Dandin a ďalšie). Spomenúť treba aj prestavbu dreveného javiska, ktorá sa uskutočnila v roku 1957. Materiál darovalo miestne JRD. Práce zabezpečoval osvetový pracovník, režisér a herec väčšiny v tom čase uvádzaných inscenácií Milan Kováčik. Na novej elektrickej inštalácii mal najväčšiu zásluhu vtedajší predseda školskej a kultúrnej komisie Ľudevít Mráz. Koncom 50. rokov režisér a herec Michal Salenka uviedol Tajovského Nový život a Milan Kováčik naštudoval legendu o Omarovi a Fatime pod názvom Večný plameň.

Začiatkom 60. rokov, po návrate chlapcov zo základnej vojenskej služby, sa mladá generácia pustila s chuťou do roboty. Uviedli hru Alžbeta Báthoryčka, kde sa v titulnej úlohe predstavila najagilnejšia členka súboru Barbora Valkovičová. Ďalšími inscenáciami v tomto období boli Verona od Ruda Kazíka a Skúšky čerta Belíka, kde hlavnú postavu stvárnil mladý Emil Ševc. Nasledovalo Hľadanie v oblakoch v réžii M. Salenku, ktoré malo až 10 repríz (v tom čase unikátny počet), Keď chlebom vonia zem, Jej pastorkyňa, Dobrodružstvo pri obžinkoch, Podpaľačova dcéra, Bláznivá hodina, Polnočná omša a mnohé ďalšie. Úspešným sa stal rok 1976, keď Hron za pomoci Viliama Polónyho a súboru Novej scény v Bratislave uviedol veselohru Dámy a husári. S inscenáciou kolektív zvíťazil na okresnej súťaži v Kalnej nad Hronom, odohral 14 predstavení a bol za svoje výkony preradený do B kategórie súborov Západoslovenského kraja. V roku 1979 pri príležitosti 30. výročia založenia súboru premiérovali Dvoch mužov v šachu v profesionálnej réžii Jána Grešša.

Útlm v činnosti

Osemdesiate roky už boli na počet uvedených hier chudobnejšie, no napriek tomu došlo k úspešnej spolupráci s profesionálnym hercom, členom Divadla A. Bagara v Nitre Antonom Živčicom, ktorý zrežíroval hry Ženba Ďura Šuplatu a Ošklbaný páv. To bola zároveň posledná inscenácia, ktorú súbor uviedol v starom kultúrnom dome. Po otvorení a zariadení nových priestorov nasledovali inscenácie Len nijakú paniku, Nový život – jasličky a Vianočná legenda v réžii Barbory Valkovičovej. Ani dobré materiálne podmienky, výborné javisko či pekné prostredie však ochotníkov nepriviedli k tomu, aby činnosť súboru pokračovala. Vynikajúca herecká generácia odchádzala, starla a mladí ľudia nenachádzali v ochotníckom divadle zmysel. Problém bol aj v prevádzke domu kultúry, kde v zimných mesiacoch neboli vytvorené podmienky na divadelné skúšanie.

Znovuobjavenie tvorivého ducha

Až v roku 2008 sa po ťažkej a namáhavej drine zrodila inscenácia Hrob lásky, po ktorej nasledovali Kamenný chodníček a dedinský muzikál Kubo, ktorý sa podľa laickej a odbornej verejnosti stal najúspešnejšou inscenáciou divadla v Kozárovciach. V roku 2015 pod režijným vedením A. Živčica súbor uviedol komédiu Karčiho teta v hlavnej úlohe s vynikajúcim Martinom Kabátom. Mojou veľkou túžbou bolo znovu nadviazať na úspešné operetky, ktoré súbor uviedol, a tak vznikla inscenácia Vy krásne Tatry malebné. Ostatnou inscenáciou v repertoári je Oklamaný manžel, ktorú kolektív uviedol pri príležitosti 100. výročia vzniku ochotníckeho divadla v Kozárovciach. Pri bilancovaní storočnice divadla v Kozárovciach je potrebné dodať, že po víťazstvách na okresných a krajských divadelných prehliadkach súbor vždy obstál veľmi dobre. Ostáva len si želať, aby ďalšia storočnica nášho divadla bola úspešnejšia, a na to treba veľa síl, talentu a schopností.