Medzinárodný festival Divadelná Nitra
Nitra, 22. – 27. 9. 2023
Koncom septembra „odznel“ tridsiaty druhý ročník medzinárodného festivalu Divadelná Nitra, ktorý tentokrát organizátori zastrešili témou odozvy (responses). Nitriansky divadelný festival patrí v slovenskom kontexte medzi tie najinšpiratívnejšie divadelné podujatia a zväčša sa jeho recenzenti zameriavajú na reflexiu hlavného programu. Slovenské inscenácie v kurátorskom výbere Miroslava Zwiefelhofera a zahraničné inscenácie v dramaturgickom výbere festivalového štábu, ktoré patria do hlavného programu, rámcoval ako obvykle bohatý koncept sprievodných podujatí. A práve jemu budeme venovať svoju pozornosť.
Umenie, ktoré prichádza za divákom s cieľom vstúpiť s ním do intímnejšej komunikácie, možno považovať za špecifikum sprievodného programu festivalu. Manažérka Divadelnej Nitry Anna Šimončičová a dramaturg sprievodného programu Miroslav Zwiefelhofer sa rozhodli takouto formou reagovať na dôsledky covidovej pandémie, po ktorej sa divácka komunita (nielen) nitrianskeho divadla zmenšila. Aj z tohto dôvodu sa druhá línia festivalu zamerala na divákov priamejšie a umožnila im prostredníctvom diskusií s tvorcami alebo formou verejných prednášok a tematických diskusií vyjadriť svoje názory. Divadlo bez diváka stráca zmysel – túto myšlienku možno vyabstrahovať aj z loga festivalu. V ňom všetky šípky – ukazovatele smerujú k písmenu „o“ alebo aj k pomyselnej hlave, osobe, divákovi, k jeho úsudku a spätnej väzbe, ktorá umožňuje divadlám reflektovať problémy jednotlivca, spoločnosti a ďalej sa tvorivo rozvíjať. Túto vzájomnú výmenu podnetov odštartovala debata Nezávislá kultúra v ohrození? s pozvanými hosťami: režisérom a riaditeľom bratislavského nezávislého kultúrneho centra A4 Ľubom Burgrom, riaditeľom Fondu na podporu umenia Róbertom Špotákom a poradkyňou bývalej ministerky kultúry Zuzanou Ivaškovou. Divácke odozvy na tému umeleckej produkcie nezávislej od štátu sa rôznili. Na jednej strane bol v publiku prítomný všeobecný súhlas s názormi pozvaných zástupcov slovenskej kultúry – o potrebe napredovať, vybudovať stabilnú a plne fungujúcu štruktúru podpory, odľahčiť systém od byrokracie alebo implementovať kultúrny život do menej rozvinutých regiónov Slovenska. Na druhej strane z hľadiska odzneli aj odmietavé a ironické pripomienky na doterajšiu „pasívnu činnosť“ zúčastnených aktérov debaty a v bežnej praxi nefungujúce opatrenia. Atmosféru odbornej diskusie tematicky dopĺňala aj pieseň hudobného hosťa Mateja Táleho: „V bratislavskej kaviarni nemajú ani šajn, jak vyzerá taký okres Revúca offline.“ Vzhľadom na zámer organizátorov festivalu otvoriť rozsiahlu debatu sa rozprava presunula aj do online priestoru. Vypočuť si ju alebo prispieť do nej komentárom je stále možné na facebookovom profile Divadelnej Nitry.
Sprievodný program festivalu ponúkol divákom na výber z rôznorodých žánrov a foriem podujatí. Predstavenia neprofesionálneho divadla, koncerty, expozície, tanečné workshopy, tvorivé dielne, skupinové terapie, gastronomické ochutnávky, swapy oblečenia mali viesť k spoločnému stretu s leitmotívom festivalu. Celkový program Divadelnej Nitry tak vytváral akýsi okruh – „o“ – spoločenských problémov, ktoré zdieľajú diváci spoločne. Ak by sme navyše šípky vo festivalovom logu otočili naopak, pripomínal by kompas, ktorý indikuje, kam ako ľudstvo smerujeme a k akým hodnotám vzhliadame. Pripisovanie významu detailom malo pre diváka Divadelnej Nitry podstatný zmysel, pretože v nich postupne dešifroval jednotlivé motívy témy odozvy. Divadelný jazyk nelimitujúci sa iba na text prirodzene osvetľoval námety pre cudzojazyčných návštevníkov a odstraňoval jazykovú bariéru v zahraničnom programe. Téma „odozvy“ sa teda odhaľovala postupne aj na miestach a v inscenáciách, pri ktorých by sme to možno nečakali, a spredmetňovala problémy medzinárodného charakteru.
Inscenácie neprofesionálnej a nezávislej scény rozširovali koncept „odozvy“ o odpoveď environmentu, ako to bolo v prípade pohybovo-objektovej performance Mikrosvety (Jazmína Piktorová, Sabina Bočková) alebo bábkového divadla pre deti Kedy stromy spievajú (Divadlo na hojdačke). Na festivale tiež odzneli dozvuky tradičných kultúr v koncerte Odozvy gajdošskej kultúry či v inscenácii Johan Doktor Faust, ktorá rekonštruovala dobové bábkové divadlo z roku 1911. Medzi ďalšie tematické línie patrili rôznym spôsobom poňaté katastrofické scenáre toho, čo sa stane, keď otec opustí rodinu (Divadlo mladých Šesť Pé: Otec so zemiakovým pyré), keď nastane rozpad štátu (Národní divadlo Praha a Súkromné konzervatórium Dezidera Kardoša v Topoľčanoch v inscenácii Rozvod: Vec verejná), keď priatelia prestanú vzájomne komunikovať (ZUŠ J. Rosinského v Nitre: Daddy Freud) a keď odmietneme pripisovať vážnosť „neškodným“ myšlienkam (autorská hra Nič Divadla Alterna). Tieto vzťahové a komunikačné aspekty nachádzame v sprievodnom programe aj formou reflexie vojny na Ukrajine a tragického incidentu v bratislavskej Teplárni, ktorých korene nachádzame práve v ľudskej ľahostajnosti. Fotografie Tomáša Benediktoviča, Gabriela Kuchtu, Juraja Mravca, Pavla Pekarčíka a Vladimíra Šimíčeka prezentované na multižánrovom podujatí Malá Ukrajina v Nitre realisticky a explicitne dokumentujú, aké utrpenie a bolesť vyvoláva nenávisť a agresia prítomná v spoločnosti. Centrálne „o“ v tohtoročnom vizuáli loga Divadelnej Nitry, ktoré svojím okrúhlym tvarom symbolizuje istý tok energie, vyzdvihuje tieto aktuálne spoločenské nálady a tendencie. Symbol kruhu v sociologickom význame znázorňuje aj opakujúce sa sociálne javy – vojnu, ktorú vedieme nielen na hraniciach štátov, ale tiež na všetkých frontoch života, v každom veku. Cieľom festivalu bolo vytvoriť bezpečné miesto, ktoré prijíma všetky typy inakosti – národnostnú, menšinovú, rodovú – a rozvíjať schopnosť pomáhať týmto skupinám.
„Stredový bod“ Divadelnej Nitry sa zrkadlil aj v priestore mesta; predstavovalo ho Divadlo Andreja Bagara, ktoré plnilo počas festivalu funkciu orientačnú. Na veľkej scéne DAB-u sa sústredila väčšina hlavného programu, ktorý tvorili: Divadlo Stoka (s mozaikou groteskných mizanscén v inscenácii Endokanabinoid znázorňujúcich frustráciu a existenciálnu úzkosť), zoskupenie pre nezávislé divadlo Uhol_92 (s performatívnou „inštaláciou“ piatich príbehov politických migrantov Tichým hlasom – In a Calm Voice), Divadlo Jozefa Gregora Tajovského (s dokumentárnou inscenáciou o osude vodného diela Slatinka Sme krajina: príbeh ľudí, priehrady a času), belgické duo Campo (s dokumentárnou enviromentálnou trilógiou Príjemný ostrov, Z morského dna, Banské príbehy), Eva Priečková a Katarína Poliačiková (s performance Držať rieku – Holding River, ktorá v sebe prepája ľudské telo a prírodu), slovenské nezávislé divadlo Príchod Godota (s performance kritizujúcou konzum Púť M&H), Slovenské komorné divadlo Martin (s tragickou inscenáciou o trójskej kráľovnej Hekuba), Slovenské národné divadlo – Činohra (s klasickou hrou Kocúrkovo, no v novom, modernom a kritickom formáte), Divadlo Andreja Bagara v Nitre (s historickou inscenáciou Pribina – Making of) a Dakh Theatre & Dakh Daughters & Tetiana Trojická (s ukrajinským kabaretom Tanec smrti – Danse Macabre, ktorý autenticky komentuje súčasnú rusko-ukrajinskú vojnu). Odtiaľ „odozvy“ pokračovali ďalej na Svätoplukovom námestí, pešej zóne, nábreží rieky Nitra, v Synagóge alebo aj v nákupnom centre Mlyny.
Odozva podľa tvorcov Divadelnej Nitry znamená záujem vidieť veci okolo také, aké naozaj sú, mať vedomosť o stave najbližších i sveta, upevňovať vzťahy a rozvíjať empatiu. Do veľkej miery sa festivalu tieto ambície podarilo úspešne naplniť tým, že skĺbil rozličné žánre, témy a ich formy v hlavnom programe, ktoré ďalej rozvíjal v sprievodnom programe s bohatým zastúpením nielen umeleckých vystúpení, ale aj pracovných podujatí pre profesionálov z oblasti divadla a kultúry.
Sprievodná línia festivalu vytvorila platformu pre spoločenský dialóg a opäť priblížila divadlo svojmu publiku. Počas šiestich dní Divadelnú Nitru navštívilo približne 4 300 hostí a divákov zo Slovenska, Čiech, Belgicka a Ukrajiny a zanechala v nich odozvu, ktorá vo výsledku nabáda k diváckej zodpovednosti – responzibilite. Preto náš príspevok ukončíme rozvinutím tejto festivalovej myšlienky prostredníctvom krátkeho fragmentu z inscenácie Nič neprofesionálneho divadla „mladých“ Alterna. Čitateľom a divákom tým chceme pripomenúť ich vlastný podiel na zmene a zároveň poukázať na význam a postavenie amatérskej divadelnej produkcie, pretože aj „malé divadlo“ môže zanechať veľkú odozvu: „…ak sa nič nestane, nič sa nezmení, vlastne ak sa niečo stane, niečo sa zmení.“
Nikoleta Jakušová
Foto: archív festivalu Divadelná Nitra
