Text: Marianna Ibrahimi

Foto: Peter Brenkus

Moje najobľúbenejšie rána sú v Kovačici. Ešte krajšie na seminári Píšeš? Píšem! Zobúdzame sa spolu, niekoľkokrát odkladáme budíky. Nakoniec prvý odvážny vstane z matraca na zemi, neskôr všetci ostatní. Púšťame si piesne, smiechom a dobrou náladou štartujeme deň. Všetci spolu ešte so zalepenými očami ideme na raňajky.

Cítim sa ako s naozajstnou rodinou, aj keď mnoho ľudí vidím prvýkrát v živote. Naše životy sa však prepojili a ani nevieme ako a stali sme sa obrovskou rodinou. Trávime a tvoríme spolu celé dni. Vtedy si ľudia prirastú k srdcu.

Cestou z raňajok sa rozdelíme do dielní. Ponuka je naozaj rôznorodá a žiadna z dielní nemá núdzu o záujem účastníkov.

Dielňu divadla mladých viedú Andrej Bilík a Antónia Kurimský Oľšavská. Pracujú so skupinou ľudí od 15 rokov, ktorí sa učia základom akrobacie, žonglovania a uvoľnenia sa na javisku. Na záver seminára pre nás pripravili nádherné predstavenie Červený balón.

Píšeš? Píšem! spolupracuje s kvalitnými lektormi, ktorí sú skutočnými odborníkmi vo svojich oblastiach. Napríklad Andrej, ktorý celý týždeň skákal po chodbách, pľul oheň, stal sa na chvíľu najvyšším človekom v Kovačici a učil všetkých, ako sa tvorí happening. Antónia, ktorá sa zúčastnila prvýkrát, zlepšovala náladu svojím perfektným humorom, šarmom a myšlienkami.

Lektorkami výtvarnej dielne boli Marija Hlavati s očarujúcou energiou a skvelými nápadmi a Ivana Svetlik, úžasná výtvarníčka s láskou k insitnému umeniu. Účastníkov tejto dielne ste rozpoznali tak, že neustále obzerali farby prírody a boli od farby. Týždeň plný malieb zakončili výstavou, každý si mohol kúpiť nádherné nové obrazy.

Najspoľahlivejšia, najdochvíľnejšia a najhlučnejšia bola hudobná dielňa pod vedením Vierky Semaňákovej, ženy s úsmevom na tvári, najlepšími rozcvičkami a dobrou náladou, s Matejom Urbanom, ktorý je jej opakom s gitarou v ruke a skvelým humorom, s Vladimírom Gabrielom Lovasom, vďaka ktorému nikto nehral falošne, a s Tomášom Pohorelcom, vďaka ktorému vznikali všetky piesne a ktorý im dokáže vdýchnuť špeciálnu energiu. Účastníci tejto dielne pracovali na koncerte ako skupina Čadavandali. Aj ja som bola súčasťou tejto dielne, prihlasujem sa do nej každý rok, pretože ma očakáva týždeň plný inšpirácie, lásky, hluku, hudby a smiechu. Spolu sa učíme, spievame a hráme.

Dielňu detského divadla viedol Peter Hudák, ktorý nám vždy rád porozprával vtipy a zážitky s deťmi z dielne. Pracoval s nimi na predstavení Ste to vy? odohrávajúcom sa vo vlaku. Z pohľadu Petra je pre túto dielňu dôležitý nielen výsledok, ale najmä cesta k nemu. Deti sa učia empatii, tomu, ako vzniká divadlo, ako byť otvoreným svetu či ako prijímať nápady a inšpiráciu od okolia. Kto by to nechcel?

Tanečnú dielňu viedla Tamara Demečková, očarujúca svojou energiou, humorom a spontánnosťou. Ráno všetci jej zverenci skákali, robili stojky a mlynské kolesá, na večeru išli so správnou dávkou únavy. Vo svojom výstupe Kombo 3 nám ukázali, aké nové tanečné prvky sa za týždeň naučili.

Celý deň v nahrávacom štúdiu, alebo vonku s hlasovými rozcvičkami – to bola dielňa rozhlasového herectva pod vedením Svetlany Gaško. V spojení s Renatou Jurčovou nenájdete nič lepšie na svete. Svetlana má krásnu energiu a úžasnú prácu za sebou. Renata je človek, ktorý rozžiari každú miestnosť, upokojí každú schaosenú dušu a ešte o nej napíše aj nádhernú báseň. Spolu vytvorili nahrávky a na záver seminára nám ich predstavili (nájdete ich aj na Spotify).

Lektorkou filmovej dielne bola Andrea Miháľová, úžasná vo svojej práci aj ako človek, ktorý pomôže so všetkým a povzbudí, keď treba. Jej spolulektorom bol Stanislav Králik, človek, ktorý do seminára vkladá dušu. Celé dni nátača, celé noci strihá – cez deň je spolu s Andreou s účastníkmi dielne, natáčajú videá, zbierajú materiál, večer sedia pri notebooku a strihajú to, čo účastníci postrihať nestihli. Na konci seminára sa premieta všetko, čo za týždeň vzniklo.

Fotografická dielňa bola všade. V podstate ak ste hľadali niekoho z dielne, našli ste ho v nejakej inej, kde svedomito pracoval. Viedol ich Peter Brenkus, majster fotografie, ktorý podobne ako kolegovia lektori z iných dielní po večeroch upravoval fotky svojich účastníkov. Na konci týždňa sa tie najlepšie vytlačili – a každý sa hľadal na výstave.

Najsilnejšie sú momenty, keď dielňa prezentuje, na čom celý týždeň pracovala. Niektorí účastníci vystupujú na javisko prvýkrát, iní sú tam ako doma. Ale vždy je to magické. Rozdiel medzi vystupovaním pred ľuďmi v „normálnom“ svete a vo svete seminára je totiž veľký. Seminár oslavuje rôznorodosť, chyby, učenie a človečinu. Človek sa nemusí báť ukázať seba, môže samého seba otočiť naruby a stále byť nad vecou.

Okrem lektorov by seminár nefungoval bez organizátorov. KOKRAM – to je Kovačický kolektív kreatívnych amatérov, ktorý seminár pripravuje už týždeň pred začiatkom. Jeho členovia pracujú, aby mohli spomaliť čas a my sme si mohli celý týždeň užívať tvorbu a človečinu. Mám teóriu, že aj za tú človečinu môžu oni. Pre nich slovo „nedá sa“ neexistuje. Sú to ľudia, ktorí žijú pre umenie. Rada by som spomenula aspoň niekoľkých z nich.

Michal „Birko“ Bires – človek, ktorý spí v kultúrnom dome, aby nám všetkým bolo dobre. Ako zvonenie má metalovú hudbu. Úžasný človek, dobrý a srdečný, akého len tak nenájdete.

Miro Szabó – človek, s ktorým sa vám udeje napríklad toto: Ukázala som mu fotku, po ktorej som túžila, a on povedal: „Dobre, zajtra po obede to odfotíme. Bude dobré svetlo. Mohli by sme aj teraz, keby nepíšeš.“ Naše večerné filozofovanie mi pomáhalo utriediť si myšlienky pred písaním blogu.

Janko Marcinek – človek, s ktorým sa smiech nesie všade, kam príde – či s Etelou, alebo bez nej. Bojí sa spinkovačiek a rád hovorí adresy osobných mailov. Pracovitý, úžasný, krásny človek.

A najlepšie na koniec – srdce, duša, hlava a celé telo seminára – Katarína Mišíková Hitzingerová. Poradí, pomôže a keď treba, sformuluje konštruktívnu kritiku. Spravodlivá, úžasná a láskavá. Poznám ju väčšinu svojho života, ona je tou, ktorá ma vždy podporila a ktorá ma prvýkrát vzala na seminár. Vždy je tu pre ľudí, s otvoreným srdcom a láskou. Stále je svojská a originálna.

Seminár je magické miesto plné rôznorodosti, originality a človečiny. Nikto tu nie je sám. Na týždeň sa spomalí čas, človeku sa zmenia myšlienky, po roku sa môže nadýchnuť teplého vzduchu – kým niekde hore na poschodí hrá hudba a deti tancujú okolo domu kultúry. Ja tu chodím každý rok. Naberám energiu, lásku a človečinu, ktorá mi vystačí na celý rok v šedom, normálnom svete.

Milý seminár, vidíme sa teda opäť o rok, aby sme znovu mohli písať nové príbehy.

Teším sa na teba 16. – 23. augusta 2026.